logo    Mudrochov Mlyn  Watermill Mudrochov   

História » Mudrochov Rodokmeň » Herrmann Rudolf ml. a Adela

R U D O L F     H E R R M A N N  ml.

Narodil sa v Hornom Dubovom 18. marca 1920. Začal študovať na záhradníckej škole v Chrudimi, ale po utvorení protektorátu musel z Čiech odísť a pokračoval na Odbornej ovocinársko - vinohradnícko - záhradníckej škole v Modre. Prezenčnú vojenskú službu vykonával v Bratislave a po krátkom výcviku poslali ich na front do Ruska v roku 1942. Len čo prišli na miesto určenia, ubytovali ich v dedinských domoch, ruské hliadky ich však objavili, obkolesili ich /bolo to v noci/, a na streľbu zo všetkých strán slovenskí vojaci povyskakovali z chalúp. Rudolfa trafila guľka do stehna. Dostal iba provizórnu prvú pomoc, lebo ich poľná nemocnica ešte neprišla za nimi. Na tretí deň noha začala byť povážlivá, dali ho do nemeckej nemocnice. Hrozilo na amputáciu, pedantní Nemci ho však liečili štrnásť mesiacov, ale nohu zachránili, i keď ťažkosti s chôdzou a ohýbaním kolena ostali navždy. Niekoľkokrát ho operovali, vystriedal mnoho kúpeľných liečebni v Poľsku, Rakúsku, až sa dostal späť do Bratislavy, ale do vojenskej nemocnice, kde ho znovu operovali a potom doliečovali v Piešťanoch. Usadil sa v Dechticiach a svoje odborné znalosti dobre uplatnil v otcovom záhradníctve. Obstaral ušľachtilé ovocné stromy, kúpil stroje, koňa a voz nahradil malým nákladným autom, poprestavoval dom, prirobil prístavok, zriadil ústredné kúrenie, vlastnú vodárničku a kanalizáciu, vo dvore vybudoval nové chlievy, šopu, garáž, prebudoval pivnicu, priestranstvo okolo domu premenil na rajskú záhradu. Bol úžasne húževnatý, nebolo remeselníckej práce, do ktorej by si netrúfal pustiť sa, aj keď to nikdy predtým nerobil, naozajstný tisícmajster, všetky opravy na dome i v dome si dodnes /invalidný dôchodca/ robí sám, i strechu nanovo pokryl. Po odovzdaní pozemku roľníckemu družstvu roku 1951 pracoval v Jednote v Trnave deväť rokov ako inšpektor. Potom bol účtovníkom na JRD v Suchej nad Parnou a v Kátlovciach, za tým až do dôchodku v Jaslovských Bohuniciach v Hydrostave, tiež ako účtovník. Do všetkých zamestnaní dochádzal z domu z Dechtíc.

Rudolfova manželka    A D E L A      B R E T Z 0 V Á, Nemka, narodila sa 23. októbra 1926 v Spišskej Belej v roku 1944, keď hitlerovskej vláde už bolo jasné, že vojnu s Rusmi Nemci už nevyhrajú, lebo Rusi ich už zo svojej krajiny hnali, začali zo Slovenska vysťahovávať nemecké rodiny do svojich oblastí, aby ich chránili pred Rusmi. Práve na štedrý deň dostali Nemci v Spišskej Belej rozkaz zbaliť sa a odisť pripraveným transportom. Tak aj rodina Bretzová odišla priamo od vianočného stromčeka. Evakuovali ich do Sudet. V roku 1947 kto chcel, mohol sa vrátiť naspäť, ale už nie do svojich domov, lebo tie podľa platných vyhlášok československá vláda zabrala ako opustené majetky a obsadila ich inými občanmi. Nemecké rodiny sústredili do tábora v Novákoch a odtiaľ si ich rozoberali veľkostatkári a iní podnikatelia. Adelini rodičia prišli naspäť do Spišskej Belej, i keď nie do svojho domu. Adela so dostala do Chtelnice /v susedstve Dechtíc/ do rodiny Ing. Papánka, veľkostatkára deviatich majerov, starala sa o dvojročné dievčatko. S Rudolfom sa zoznámila v chtelnickom kine, kam chodievali po nedeliach. Sobáš mali 20, septembra 1948. Adela ostala v domácnosti, kým sa deti vyučili a kým svokra doopatrovala. Od roku 1971 bola vedúcou mliekarne. Takmer od začiatku, ako prišla do Dechtíc bola zdravotníčkou prvej pomoci a horlivá členka a funkcionárka v červenom kríži. Je veselá, spoločenská, v Dechticiach obľúbená. Keď Rudi odišiel do dôchodku, popri svojich záhradkárskych a remeselníckych záľubách dal sa na chov oviec a nutrí. Pre potešenie vnučky postavil v záhrade veľkú klietku s mnohými papagájmi.

            Majú dve deti: Alenu a Ota.

A L E N A   sa narodila 11. októbra 1951 v Dechticiach. Študovala v Modre na ústave pre učiteľky materských škôl. Veľmi pekne kreslila a maľovala. V jedno leto svojimi maľbami dokonca vyzdobila múr domu vo dvore. Najprv pôsobila v Dechticiach, potom v Trenčíne, kde sa vydala za    P A V L A     M A R T O Ň A. Narodila sa im dcéra Ivana, l3. mája 1973 v Trenčíne. Po niekoľkých rokoch so Alena rozviedla a po ďalších rokoch so znovu vydala /1986/ za    Š T E F A N A     T L Č I N U,   narodeného 21. októbra 1946 v Uľanoch nad Žitavou. Pracuje v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave ako operátor. Býva v Bratislave, Alena má veľký byt v Trenčíne a stavajú si poschodový dom v Dechticiach. Ivana je veľmi múdra žiačka, študuje na gymnáziu v Trnave.

O T O sa narodil 10. augusta 1957 v Dechticiach. Od najútlejšieho detstva mal zdravý vzťah k prírode, priťahovali ho najmä hory, lesy. A sníval aj o lesníckom zamestnaní. Keďže mal dobrú hlavu, túžil aj po vyššom vzdelaní. Bol priam vedychtivý. Dechtická škola nevedela nielenže ho uspokojiť v mnohých otázkach, ale nevedela ho pripraviť ani na gymnázium /ani nikoho. Učil sa jemnú mechaniku v Chirane na Starej Turej, začas tam aj pracoval, potom prešiel do Jaslovských Bohuníc do atómovej elektrárne.

 

O Ľ G A      N Á R O D O V Á, rod. H E R R M A N N O V Á

Narodila sa 4. septembra 1921 v Hornom Dubovom. Do školy začala chodiť v Dolných Radošovciach, kde všetky deti z majera Havkáča dochádzali peši, trvalo im to takmer hodinu. V zime ich vozili. Pokračovala v Dechticiach, meštianku v Chtelnici a v Trnave vychodila trojročnú rodinnú školu s krajčírskym diplomom. Šila však len pre svoju rodinu a kedy-tedy pre známych. Bola veselá, v každom kolektíve, či v škole alebo v zamestnaní, veľmi obľúbená. Vydala sa za    O N D R E J A     N Á R O D U, narodeného 6. októbra 1914 v Podrečanoch /medzi Zvolenom a Lučencom/ . Vyučil sa za strojného zámočníka a šoféra v brnianskej zbrojovke. Má viacero umeleckých záujmov: fotografovanie a výroba fotografii, filmovanie, zvukové nahrávanie, a je naslovovzatým kutilom, ovláda elektriku, vodoinštalatérstvo, okrem elektrických prístrojov a strojov opraví aj jemné strojčeky ako hodinky a dobre si poradí s každou remeselnou prácou, ktorý vyžaduje precíznosť, cit a trpezlivosť. No a pravdaže, rozumie motorovým vozidlám, začuje každú chybu a odstráni. Bol účastníkom Povstania, ranený, a po oslobodení zamestnal sa u ČSAD. Niekoľko rokov bol správcom školy a internátu SAD v Kráľovičových Kračanoch /pri Dunajskej Strede/, Oľga tam bola hospodárkou. Potom pracoval na riaditeľstve SAD v Bratislave, Oľga v Geodézii. Obaja sú členmi KSČ. Radi a veľa cestujú, nijaký problém im nikdy nerobilo vziať i malé deti na výlet na druhý koniec republiky.

        Majú tri deti: Oľgu, Elenu a Ondreja.

O Ľ G A   sa narodila 28. júla v Dechticiach. Do školy začala chodiť v Kráľovičových Kračanoch, potom v Trnave a Bratislave. V roku 1960 maturovala na SVŠ a v roku 1965 bola promovaná na Filozofickej fakulte UK, odbor knihovníctvo. V poslednom roku štúdia bola na praxi v Martine v Matici slovenskej. Po skončení štúdia dostala umiestenku do Banskej Bystrice do Štátnej vedeckej knižnice, kde je vedúcou oddelenia bibliografie, Katedra knihovedy a vedeckých informácií. Vydala sa 5. augusta 1972 za D U Š A N A     K A L I S K É H 0, narodeného 21. marca 1935 vo Valaskej / pri Brezne/. Otec bol učiteľ, matka v domácnosti. Maturoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Brezne. Pracuje v podniku Mototrans v Banskej Bystrici ako samostatný odborný referent. Narodila sa im dcéra Oľga 18. januára 1975. Všetci traja sú náruživí turisti a lyžiari.

E L E N A sa narodila 25. októbra 1946 v Bratislave. Do školy začala chodiť v Kráľovičových Kračanoch, potom v Trnave a Bratislave. V roku 1964, maturovala na SVŠ v Bratislave. V roku 1969 bola promovaná na Stavebnej fakulte SVŠT na stavebnú inžinierku. Od 1. januára 1970, pracuje v Kovoprojekte ako projektantka. Vydala sa 27, mája 1978 za    G A B R I E L A     M I K L Á Š A, narodeného 7. októbra 1944 v Piešťanoch. Otec je úradník, matka zdravotníčka. Gabriel maturoval v roku 1962 na gymnáziu v Topolčanoch. Pracoval v Slovnafte ako operátor a potom v Západoslovenských kameňolomoch a štrkopieskoch na podnikovom riaditeľstve v Bratislave ako samostatný odborný ekonóm. Narodila sa im dcéra Hana 27. augusta 1984. Venujú sa vodnému športu - na člnoch po riekach, najčastejšie po Dunaji a Hrone.

O N D R E J ml. narodil sa 2.7. júna 1950 v Bratislave, kde chodil aj do školy. Vyučil sa za prevádzkového elektromontéra v národnom podniku Priemstav v Bratislave v roku 1968. Po skončení vojenskej prezenčnej služby urobil si kurz opravára strojnopočítacích staníc. Pracoval v Priemstave a v Slovenskej akedémii vied v Bratislava. Oženil sa 25. marca 1972 so   S L A D I N O U     V A G O V O U, narodenou 27. júna 1952. Rodičia pracovali v Dunajplavbe, otec bol lodník. Sladina maturovala na Strednej priemyselnej škole stavebnej. Pracuje ako rozpočtárka v stavebnej projekcii. Narodila sa im dcéra Sladina 10. apríla 1974, študuje na Strednej odbornej škole stavebnej. V roku 1977 sa rozviedli, dcéra žije u matky, ktorá sa po ôsmich rokoch znovu vydala. Ondrej sa neoženil, s dcérou sa pravidelne schádza, aj dovolenku spolu trávia. Ondrej začal študovať popri zamestnaní v roku 1975 na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. Po rozvode štúdium po troch rokoch prerušil a šiel pracovať k SAD ako vodič.

J A R 0 S L A V     H E R R M A N N   narodil sa 28, apríla 1932 v Dechticiach. Mal jedenásť rokov, keď matka zomrela. Vyrastal zväčša pri starnúcom otcovi a záhradných pomocníčkach, z ktorých vždy jedna obriadila aj domácnosť, lebo starší súrodenci sa už z domu odsťahovali. Na jeden rok si ho vzal do Piešťan bratanec Andrej Haško, učiteľ, starali sa oňho s manželkou, tiež učiteľkou, chodil k nim do školy. Bol veľmi usilovný a vytrvalý. Začas pracoval v Bratislave na rotaprinte v Plánografii, u švagra Ranostaja, bol šoférom dodávky v Kráľovičových Kračanoch u ČSAD, u švagra Národu, potom vodičom trolejbusu v Bratislave. Oženil sa s   A N N O U     J A N Í K O V O U, narodenou 3. júla 1925 v Devínskej Novej Vsi. Jaroslav obľúbi1 si manželkinu dcéru Jarmilu, asi osemročnú, ako vlastnú, ona ho však nerešpektovala ako otca, hoci s vlastným otcom sa ani neschádzala. Jaroslav ju chcel aj adoptovať, ale pravý otec nesúhlasil, hoci na dcéru ani neprispieval. Jaroslav mal rád deti, čo prejavoval aj u detí svojich súrodencov. I jeho malé netere a synovec dobre si s ním rozumeli a radi sa s nim bavili. Vlastné deti nemal. Jeho manželka kým žila sama s malou Jarmilkou, pracovala v jasliach v kuchyni. Potom pracovala v Priemstave ako skladníčka. Keď Jaroslav ochorel na tuberkulóznu rakovinu dýchacích ciest - fajčil od ranej mladosti a veľa - a ostával dlhé mesiace v nemocnici, Anna sa zamestnala tam ako vrátnička, aby bola pri ňom. Jaroslav zomrel po dlhotrvajúcej chorobe 13. júla 1978 v Bratislava. Jeho popol bol uložený v Urnovom háji 30. septembra 1978.