logo    Mudrochov Mlyn  Watermill Mudrochov   

História » Z histórie objektu

Mudrochov mlyn, sa nachádza v Dechticiach, v severozápadnej časti západného Slovenska pod úbočím Malých Karpát na ceste č. 502 medzi Smolenicami a Vrbovým a č. 560 do Trnavy. Obec s rozlohou 1949 ha a počtom obyvateľov 1848 leží v Podunajskej nížine na okraji Trnavskej pahorkatiny na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát pri  konci  plytkého údolia potoka Blava, ktoré sa tu otvára do Trnavskej tabule. Stred obce má nadmorskú výšku 180 m. n. m. a chotár má rozmedzie 170 – 344 m n. m. Obec predstavuje rozvinutú ulicovku, rozloženú okolo križovatky ciest smerom od Smoleníc do Vrbového a do Trnavy, pričom cesta z Trnavy pokračuje smerom severozápadným, okolo potoka Blava až do koncovej obce Dobrá Voda až ku zrúcanine rovnomenného hradu. Areál Murdochovho mlyna je vedený ako chotárny názov. Svojim situovaním v rámci obce a rozložením na parcele má charakter samostatnej usadlosti. Praveké osídlenie územia obce je doložené sídliskovými nálezmi z doby bronzovej i laténskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1258. Historický názov sídla sa vyvíjal v podobe villa Degce (1258), neskôr ako Dekte (1280), Dechta (1449), Dyecthycz (1553), Dechticze (1773); po maďarsky Dejte, nemecky Dechtitz, latinsky villa Degce. Územie poddanskej obce patrilo hradnému panstvu Dobrá Voda a od 16. storočia získala obec privilégia a vyvíjala ako zemepanské mestečko. V tej dobe sa tu usadil Habáni a rozvíjali hrnčiarstvo. V roku 1663 Dechtice prepadli Turci a 35 obyvateľov odvliekli do zajatia. Časť Dechtíc bola podľa potoka Blava určitú dobu rozdelená medzi Bratislavskú a časť do Nitrianskej župy. Ale od 1884 už bola súčasťou Bratislavskej župy.

Mlyn s areálom s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol najneskôr koncom 18. resp. na prelome 18. a 19. storočia. Stavebno-historický charakter zachovaných prvkov hospodárskeho objektu a obytnej časti mlyna – riešenie okien, maľované šambrány, pruské klenby a zachované fabióny poukazujú práve  na koniec 18. resp.  začiatok 19. storočia. Mlyn je jednoznačne zachytený na mape 2. vojenského mapovania Uhorska z roku 1838. Na mape 1. je severne od obce zaznačený mlynský objekt, situovaný v mierne odlišnej pozícii, ako na mladšom mapovaní, ale vzhľadom na často výraznú schematickosť tohto mapovania snáď zakreslený mlyn môžeme stotožniť s riešeným areálom.

Najstaršie objekty areálu sú objekt mlyna pozostávajúci z obytnej a výrobnej časti a dvojkrídlová hospodárska budova na južnej strane dvora. Mlyn vznikol pôvodne ako kolesový s jedným vodným kolesom na vrchnú vodu, čo dokazuje zamurovaný otvor  na hriadeľ kolesa situovaný približne v strede severnej fasády a vyplýva to aj zo starších katastrálnych mapovaní. Tento objekt prešiel počas svojej existencie najvýraznejšími úpravami a zmenami, ktoré si vyžiadala jednak modernizácia výrobnej technológie, jednak prispôsobovanie obytnej časti vývoju bežného štandardu bývania. Najvýraznejšia zmena, odrážajúca sa na objekte mlyna a na celom areáli bola prestavba v 30. rokoch 20. storočia, keď bol upravený náhon pozdĺž mlynského objektu, vybudovaná turbína a pristavaná dielňa so strojom na  ryhovanie valcov mlynských stolíc. Hospodárska budova však od svojho vzniku prešla minimálnymi stavebnými zmenami, najvýraznejšia bola výstavba prešovne a pivnice v jej severnej časti v medzivojnovom období 20. storočia. Najmladšou súčasťou areálu mlyna je objekt včelína postavený v 50. rokoch 20. storočia v západnej časti areálu a je unikátom na Slovensku.

 

Najstarším písomným dokladom k mlynu, uloženým Trnave na katastrálnom úrade majetkový výpisu z roku 1883 s číselným zápisom mlynu a pozemkov, staršie podklady nie sú zatiaľ evidované. Parcelný protokol z roku 1894 uvádza ako vlastníkov mlyna Nándora (Hainricha) Neuvirtha a Paulínu Neuvirthovú, stav z tohto protokolu je zachytený na parcelnej mape z roku 1898. V roku 1904 nadobudla vlastníctvo mlyna rodina Mudrochová, ich vlastníctvo dokladá aj evidencia priemyselných listov v roku 1939, a potomkovia tejto rodiny vlastnia usadlosť aj v súčasnosti.

Areál mlynskej usadlosti Mudrochov mlyn pozostáva v súčastnosti zo 4 objektov, z mlynskej budovy  s výrobnou a obytnou časťou, hospodárskej budovy, zvyškov vodného náhonu a včelína. Areál vodného mlyna je nositeľom hodnoty autenticity, veku, čiastočne funkčnosti, dokumentu stavebno-historického a technologicko-historického vývoja, hodnoty architektonickej, urbanistickej, remeselno-umeleckej, hodnoty jedinečnosti a hodnoty s prostredím.

Areál valcového vodného Mudrochovho mlyna sa zachoval v autentickej objektovej, hmotovej a dispozičnej  skladbe, ktorá v základných rysoch vznikla pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia, a ktorej vývoj sa ustálil v polovici 20. storočia. Z hľadiska najstaršej stavebnej podoby areálu  je najautentickejšie zachovaný hospodársky objekt, ktorý od svojho vzniku prešiel minimálnymi stavebnými úpravami a napriek svojmu značne narušenému stavebno-technickému stavu sa na ňom zachovalo množstvo pôvodných konštrukčných a stavebných riešení. Mlynský objekt a hnacia sústava svojou súčasnou podobou dokumentujú bohatý stavebno-historický vývoj, vyplývajúci s modernizácie výrobnej technológie, zmien spôsobu bývania a rozvoja hospodárskych činností remeselníckej rodiny. Predmetom ochrany pamiatkových hodnôt, ktorých nositeľom je areál, je jeho pôvodná objektovo-dispozičná a hmotová skladba pozostávajúca z mlynského objektu, hospodárskej budovy, včelína a zachovaných častí hnacej sústav – náhonu. Predmetom ochrany sú aj zaniknuté konštrukčné riešenia, čo sa týka najmä zastrešenia hospodárskeho objektu a častí náhonu a hnacej sústavy, ktoré sú doložiteľné na základe zachovalých analogických konštrukcií, či čistí pôvodných konštrukcií a ich náznakov, ďalej doložiteľných na základe dobovej technickej a fotografickej dokumentácie, či pamiatkovým výskumom. Predmetom ochrany sú aj všetky zachované prvky dokumentujúce stavebno-historický objektov, najmä mlynskej budovy a technologicko-historický vývoj výrobnej technológie. Zároveň je potrebné zachovať pôvodný  výraz, hmotu, dispozíciu , riešenie fasád objektov v stave ustálenom do polovice 20. storočia. Významnú hodnotu predstavujú všetky zachované prvky pracovnej technológie a všetky zachované technické zariadenia, aj ich časti z obdobia pred polovicou 20. storočia.

Objekty valcového vodného Mudrochovho ( predtým Neuvirtov) mlyna predstavujú špecifický obytno-hospodársky a výrobný areál, dokladajúci vývoj mlynárstva a spôsobu života mlynárskej remeselníckej rodiny minimálne od prelomu 18. a 19. storočia, až po polovicu 20. storočia. Objekty dokumentujú stavebno-historický, architektonický a urbanistický vývoj mlynských usadlostí na pomedzí Malých Karpát a Trnavskej tabule. Zároveň prezentujú vývoj výrobnej technológie v nadväznosti na špecifické miestne a historické spoločensko-hospodárske podmienky a ich vývoj od prelomu 18. a 19. storočia. Areál vznikol pravdepodobne ako honosnejší panský mlyn, o čom svedčí kvalitatívny charakter stavebného a architektonického riešenia hospodárskeho objektu a staršej fázy mlynského objektu. Neskôr sa vyvíjal v duchu dobových trendov modernizácie mlynskej výroby, čoho výsledkom je špecifický charakter hnacej, prevodovej a pracovnej sústavy, ktorá odráža bohatú variabilnosť prístupov k aplikácii jednotlivých technologických prvkov. Po zrušení pohonu vodným kolesom na vrchnú vodu, bola hnacia sústava zmenená na turbínovú jednoduchou, veľmi efektívnou úpravou v priestore pôvodnej kolesovne, kde bola inštalovaná malá horizontálna Francisova turbína so špirálovou skriňou. Úplným špecifikom riešeného areálu je zachovaná zámočnícka dielňa s ryhovacím strojom, zriadená pre opravu a údržbu valcov mlecích valcových stolíc, ako aj na rôzne menšie zámočnícke a strojnícke práce. Integrálnou súčasťou areálu je aj objekt včelína, ktorý charakterizuje doplnkový spôsob hospodárenia mlynárskej rodiny ak aj svojský zmysel pre estetiku, vychádzajúci z ľudovej tvorivosti, čo prezentuje svojou osobitosťou stvárnenia drevených stien s reliéfmi.

Čiastkový pamiatkový výskum určil vznik a vývoj areálu stavieb, ktorý má nasledovné stavebné etapy:

1. stavebná etapa - 2. polovica 18. storočia, kedy na danom mieste pri 1. vojenskom mapovaní v rokoch 1752 – 1784 sú označené 2 mlyny.. Vtedy mlyny ako všetky v Dechticiach vlastnili Erdödyovci a dávali ich mlynárom do prenájmu. Ako vtedy skladba budov na tomto mieste vyzerala zatiaľ nevieme, ale podľa stavu dnešného poznania vieme určiť, že už existovala obytná časť, náhon, časť z mlynice alebo mlyníc a pravdepodobne aj hospodárska budova. Mlyn bol kolový resp. mlyny boli kolové.

2. stavebná etapa – koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia vychádza najmä 2. vojenského mapovania - teda doby do roku 1837, ale môže sa vzťahovať aj k zmene vlastníctva po roku 1855.

2.vojenské mapovanie v danej lokalite už znázorňuje budovy z dnešného areálu – mlyn s hospodárskou budovou a ešte 2 ďalšie, ktoré už nevieme identifikovať. Ďalším dôležitým medzníkom je údaj o prevzatí vlastníctva panstva Erdödyovcov okolo roku 1855 Pallfyovcami.

3. stavebná etapa – koniec 19. storočia – určite od roku 1894 do roku 1904 je majiteľom rodina Neuvirt čo dokazuje aj operát ku katastrálnej mape z roku 1894. Na mape sa areál skladá mlyna a hospodárskej budovy. Túto etapu zatiaľ ako výrazne stavebnú nemôžeme určiť, vzhľadom na dosť výrazné stavebné zásahy po roku 1933. Vieme však, že budova mlyna mala v tej dobe vstupný stredný rizalit v strede južnej fasády.

4. stavebná etapa – 20. storočie udáva nielen zmena vlastníckych vzťahov v roku 1904, ale sú aj dokumentované prestavby najmä z rokov 1933. 1940, 1953 a 1959. Výrazná zmena nastala v stavebnej podstate mlynice pri modernizácii mlyna - odstránenie mlynského kolesa, zmena na pohon turbíny, ako aj nových mlecích súprav s výťahom na zrno.K budovám mlyna a hospodárskej budovy pribudol včelín v roku 1940. V roku 1953 mlyn znárodnili a slúžil ďalej len na rodinné bývanie. Areál zostal v danom stave a postupne chátral, okrem obytnej časti.

Charakteristika pamiatkových hodnôt mlyna s areálom

Pamiatkové hodnoty areálu sú dané historickým urbanistickým a architektonickým, hmotovo – priestorovým a konštrukčno – materiálovým zložením priestorov, ktoré dotvárajú a umocňujú časti poľnohospodársko – technickej stavby z 18. až 1. pol. storočia 20. storočia do doby jeho znárodnenia a zastavenie činnosti v roku 1953.

 

Urbanistické hodnoty

Areál mlyna predstavuje urbanistickú štruktúru usadlosti viazanej k poľnohospodárskej a manufaktúrne resp. strojovej činnosti (ako prvotnej priemyselnej činnosti). Obytnú a hospodárske stavby sú viazané nielen k obrábaniu pozemkov (polia i záhrada), ale najmä spracovávania produktov iných poľnohospodárov – mletie obilnín a opravy aj častí technológie iných mlynov – rýhovanie valcov k mlynom. Hmotovo – priestorové väzby jednotlivých stavieb na pozemku vychádzali z funkčnosti prevádzky mlyna a využívania prírodných daností parciel ( potok – cesta) s väzbou na vlastníctvo ornej pôdy na južnej strane zastavených parciel za potokom Blava. Jeho situovanie na úpätí Malých Karpát v blízkosti románskeho kostola s cintorínom umocňuje aj jeho význam a čiastočne aj dominantnosť v danom prostredí.

 

Architektonické hodnoty

Historicky typický areál mlyna má svoje architektonické hodnoty dané hmotovo–priestorovým usporiadaním jednotlivých stavieb a ich dispozičným i konštrukčným riešením stavieb v nadväznosti na stvárnenie fasád či prvkov okien i dverí. Kompozícia hmôt graduje smerom od juhu, pričom sa uplatňujú plochy jednotlivých striech s plochami fasád, z ktorých severná je tvaroslovne najvýraznejšia, hoci sa v priestore mlyna mierne stráca. Dispozičné usporiadanie obytnej a mlynskej časti mlyna, hospodárska budova i včelínom poukazujú na jednoduchosť usporiadania pri vysokej funkčnosti čiže prevádzke usadlosti.

 

Historické hodnoty

Sú dané a vyplývajú z doteraz existujúcich a interpretovaných listinných dokumentov, ktoré potvrdzujú jeho existenciu od 18. storočia, pričom súčasný stav areálu je dokumentovaný takmer priebežne od jeho zakreslenia na katastrálnej mape a jeho operátoch od roku 1894 – 1898. Zároveň majiteľ má vlastný rodinný archív od roku 1904, aj s „ insitnými“ kresbami otca prastarého Mudrocha. Historicky areál predstavuje aj formu vlastníctva najprv zemepanského a potom súkromného. Napriek udalostiam po roku 1948 areál mlyna bol vždy súkromným vlastníctvom, hoci pre obmedzenom využívaní. Do roku 1855 usadlosť majetkom patriacim k panstvu hradu Dobrá Voda – Erdodyovcom. Mlynár-i ho mali v prenájme za určitú finančnú či naturálnu odmenu. Do roku 1882 potom vlastnili mlyn Pallfyovci , ktorý v roku 1882 -92 predali usadlosť mlynárovi - Nándor (Henrich – Ferdinand?) Neuvirt, ktorý je majiteľom aj podľa operátov katastrálnej mapy z roku 1898 na polovicu s Paulínou Neuvirt

 

Hodnoty výtvarné a remeselnej práce

Sú dané zachovanými architektonickými detailmi a prvkami najmä tvaroslovie otvorov a riešením fasád budov, najmä na severnej strane mlyna od doby 18. a 19. storočia do roku 1953. Osobitosťou areálu je stavba včelína, kde sa prejavilo nadanie Jána Mudrocha st., ktorý ako majiteľ mlyna od roku 1904 sám bol aj určitým spôsobom výtvarne nadaný – dnes by sme ho mohli charakterizovať ako insitného umelca. O tom svedčia jeho zachované kresby, kde od žánrových až žartovných obrázkov – k svadbe, krstu., kreslil aj zábery na krajinu a architektúry v Prahe, Benátkach, Alpách a pod. Svoj výtvarný prejav „uložil“ aj v stvárnení obrázkov na drevenej stene včelína.

Hodnoty technologického zariadenia

Prezentujú ich priestory vlastného mlyna – mlynice so zachovaným technologickým zariadením, strojmi a náradím z roku 1933 a neskôr, ako aj riešením náhonu so stavadlom a priestoru turbíny. Mlyn v tejto dobe zmenil tradičný pohov mlynským kolesom na veľmi progresívny zdroj energie – Francisciho turbínu . Hoci sa turbína nechovala, predsa modernizácia technológie mlyna nebola v tej dobe bežnou zmenou. Naviac Právo Blavy umožňovala výrobu elektrickej energie, čo tiež nebola v tej dobe bežná vec. Z hore uvedených dôvodov predmetom ochrany a prezentácie areály mlyna sú všetky pamiatkové hodnoty, ktoré určuje súčasný objem a hmotovo - priestorové usporiadanie ako jednotlivých pamiatkových objektov, tak aj ich situovanie na parcele. Súčasťou pamiatkových hodnôt je aj konštrukčno – materiálové riešenie budov spolu s hodnotnými detailmi s výsledkami súčasných i budúcich nálezových situácii i sond. Súčasťou ochrany sú najmä nálezy doposiaľ neodkryté a nezistené pod úrovňou terénu a v ostatných častiach v rozsahu príslušnej parcely ako archeologické nálezy - hnuteľné i nehnuteľné, resp. kultúrne vrstvy pod terénom, v ktorých sa tieto nachádzajú.

 

VÝSKUM PRE PAMIATKOVÝ OBJEKT mlyn, obytná časť a náhon

Budova mlyna s obytnou časťou je situovaná na severnej strane parcely ohraničená na prístupovou častou v priamom styku s bývalým náhonom. Východnú a západnú stranu parcely ukončujú záhrada a ovocný sad. Mlynská časť má drevené trámové stropy s jednoramenným schodiskom v mlynici od suterénu až po podkrovie. Kde je násypná časť mlynov. Aj tu sú drevené dvere so zvyškami kazetovania, alebo s povrchom na spôsob žalúzií. V dielni a skladoch sú zvyšky náradia, rýhovací stroj, sústruh a pod.. KROV nad obytnou a mlynskou časťou je drevený trámový rozdelený múrmi – štítmi s prechodmi na 3 časti. Nad mlynskou časťou sú trámy rovnako opracované – pomerne hladko otesané – kresané hrán a spájané klincami. Podlaha je drevená dosková. Medzi mlynicou a obytnou časťou je požiarny múr 30cm široký z pálenej tehly so vstupom z kovovými 1-krídlovými dverami v drevenej zárubni. Pravouhlý vstup je  uložený v60 cm širokom rámovaní s podlahou nepálených podlahoviek. FASÁDY – severná a južná fasáda odrážajú členenie domu na obytnú a mlynskú časť. Západná a východná fasáda sú jednoduché hladké, ukončené štítom - štítmi strechy s polvalbou, s lemovaním hladkými bielymi pásmi na spôsob lizén okolo štítov a okien, pričom ostatná plocha má drsný pieskový povrch. Štít má rímsové ukončenie. Okná sú južnej fasáde obytnej časti 3-krídlové a 1 združené 2-krídlové dvojité okno dnu otvárané. Vstupné dvere sú 1-krídlové rozdelené na 3 časti s 2-mi presklenými časťami. Nad 1. západným vstupom je strieška – markíza.

Stavebno – technický stav

Celá budova je postavená kamenného lomového, zmiešaného a tehlového muriva s drevenými trámovými stropmi, krovom i schodiskom. Podlahy sú drevené, betónové a dlaždicové, v obytných priestoroch prekryté kobercami alebo PVC podlahovinou. Výplne otvorov sú drevené a kovové. V objekte je zavedený elektrický prúd, voda, kanalizácia a plyn.

Obytná časť domu je vo nevyhovujúcom stavebno – technickom stave, udržovaná s čiastočne viditeľnými trhlinami napr. no vstupnej chodbe do kuchyne. Nevyhovujúci je stav krovu a krytiny, pretože vo miestnostiach zateká pri veľkých dažďoch.

MURIVÁ a MALTY

Kamenné murivo – lomové niekedy aj s tehlou a na nároží v strede severnej fasády s viditeľnými neopracovanými alebo dlhodobo zvetrávanými kvádrami je spájané spájaného maltou pieskovou = okrová, drobivá, s vysokým podielom piesku s čiernych i šedých kamienkov aj do 5 mm, sporadicky vápenné zrniečka do 2 mm povrch mierne hladený - patrí k 1. stavebnej etape. Tehlové murivo ako zamurovanie starších otvorov na severnej fasáde a pod stredným oknom južnej fasády je spájané maltou - - svetlá piesková pevná až tvrdá – zložená s jadra omietky a 1 cm hrubej vyrovnávajúcej takmer rovnakej s hladeným povrchom s nátermi – 2. stavebná etapa: Tehlové murivo na JZ nároží stredného rizalitu je spájané je spájané vápennou maltou svetlou s kamienkami a vápennými zrniečkami - sa podobá na omietky 2. alebo skôr na nápis až zo 4.stavebnej etapy. Murivo z nepálených tehál v požiarnych múroch nad obytnou časťou – vápennou jemnou svetlou do šeda maltou s podielom kamienkov i vápna je pomerne súdržná s mierne hladeným povrchom – 2. stavebná etapa Tehlové murivo štítov mlynice a v priestore turbíny je spájané – vápenno cementovou maltou – 4. stavebné etapa,

VÝSKUM PRE PAMIATKOVÝ OBJEKT hospodárska budova

Hospodárska 1.podlažná1-traktová budova má pôdorys tvaru L, s orientáciou krídiel na južnej a západnej strane so vstupmi vždy z dvora zo severnej a východnej strany. Budova nemá suterén, len na severnej strane západného krídla má vstavaný 2-priestor, z ktorého nižšia a menšia časť je pod terénom záhrady.

 

Výskum určil vznik a vývoj hospodárskej budovy, ktorý má nasledovné stavebné etapy:

stavebná etapa – ( baroková) 2. polovica 18. storočia, kedy na danom mieste pri 1. vojenskom mapovaní v rokoch 1752 – 1784 (viď. historická fotodokumentácia) sú označené 2 mlyny. Vtedy mlyny ako všetky v Dechticiach vlastnili Erdödyovci ako súčasť Dobrovodského panstva (príloha č. 6) a dávali ich mlynárom do prenájmu. Ako vtedy budova vyzerala zatiaľ nevieme, ale podľa stavu dnešného poznania vieme určiť, že už existovala a mala dnešný tvar a hmotovo – priestorové usporiadanie prízemia. Dokumentuje to najmä podobnosť štruktúry kamenných murív s mlynom a najmä pruská klenba v m. č. 1.04 – maštali = NS 7 HB.

stavebná etapa (klasicistická) – koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia.

Vychádza najmä 2. vojenského mapovania v  roku 1837, ale môžu súvisieť aj zo  zmeny vlastníctva v roku 1855 ako je tomu pri mlyne. 2.vojenské mapovanie už zaznačuje v danej lokalite takúto budovu z dnešného areálu a ešte 2 ďalšie, ktoré už nevieme identifikovať. Podľa štruktúry murív a nárožných kvádrov mlyna s porovnaním s murivami stodoly NS5 a zachovanej pruskej klenby NS7 existovala aj hospodárska budova v dispozičnom usporiadaní ako je tomu dnes. Keďže špalety okien D1 – NS 1 a niky NS8 majú rovnaké tehlové murivo ako klenba a sú s kamennými murivami previazané, tak aj tieto sú súčasťou tejto etapy. V tejto etape hospodársku budovu najmä omietli, vymaľovali a predpokladáme, že vymenili – opravili strechu (?), lebo krov i štít sa podobá ku tvarovaniu týchto častí aj v mlyne. Podľa D a NS1 pri okne stodoly s čiernou – grafitovou paspartou je pravdepodobné, že okná mali maľovanú paspartu. Nevieme však následný – súčasný priradiť žlto – okrový náter s červenými škvrnami, ktoré sú najmä na štítoch a v mlyne sú pod omietkovými šambránami z 2. stavebnej etapy.

stavebná etapa (historizmus) – koniec 19. storočia. Podľa katastrálnej mapy vieme, že v rokoch 1882 -1892 je už vlastníkom mlyna rodina Neuvirt tzn., že Pallfyovci teda cca po 20-tych rokoch mlyn predali. Aj tento fakt môže poukazovať na realizáciu 2. stavebnej etapy Pallfyovcami (asi by mlyn v zlom stave ťažko predávali???). Operát ku katastrálnej mape z roku 1894 a mapa tiež dokladá hospodársku budovu v dnešnom tvare. Túto etapu zatiaľ ako výrazne stavebnú nemôžeme určiť. Predpokladáme skôr, niektorá vrstiev náterov – bielenia alebo osadenie výplní (?) stodoly môže byť z tejto etapy. Nie je jasná úprava fasád( najmä na štítoch) z bielymi – hladkými paspartami v kombinácii s drsným povrchom, pretože je použitá ako primárna vrstva na stavbe včelína z roku 1940.

stavebná etapa – 20. storočie udáva nielen zmena vlastníckych vzťahov v roku 1904, ale sú aj dokumentované prestavby najmä z rokov 1933, 1940, 1953 ( znárodnenie) a 1959. V roku 1904 kúpil dnešný areál Ľudovít Mudroch. Čo sa dialo v hospodárskej budove odvodzujeme, len od modernizácie mlyna v roku 1933 a použitia zamurovania v okne na východnej fasáde – DaNS1. Vtedy upravili aj niektoré časti stodoly – okná v m. č. 1.05, dostavali pivnicu m. č. 1.01 a 1.01a do stodoly m. č. 1.02 a kompletne upravili bielym náterom – ako je na dedinách zvykom (vybielili – dezinfikovali), čo ešte uskutočnili aj po 2. svetovej vojne. Po znárodnení v roku 1953 sa už zostala hospodárska budova bez praktického užívania. Bola čiastočne používaná pre domáce zvieratá a skladište. Existencia architektonického  tvarovania klenby a doplňujúcich prvkov – okien sú základným výrazovým prostriedkom hospodárskej stavby ako jednoduchej úžitkovej stavby usadlosti. Pričom rekonštrukcia tejto časti poskytuje najväčšie možnosti uplatnenia budúceho využitia usadlosti. Malta z pruskej – svetlá piesková drobivá s podielom vápenných zrniečok do 5 mm a kamienkov – šedých, čiernych a okrových – tehlových(?) tiež do 5 mm, na povrchu stopy po tehle. Murivá pod pätami klenby majú zachované časti omietok – podobné ako malta s bielymi nátermi. Pre stav priestoru nátery neboli identifikované Tvar klenby, použité tehly a spojenie klenby s kamennými obvodovými múrmi s pilastrami ako aj malta čo omietka dokazujú, že klenba bola súčasťou 1.stavebnej etapy. Podľa centrálneho registra tehliarskych značiek spoločnosti Lateránius tehla patrí ku tehlám z 18/19. storočia aj regióne Trnava. Rozmermi menšia je aj staršia tehla, ktorá sa zatiaľ nezistila, ale predpokladaná väzba na Erdödyovcov pravdepodobne platí aj pre skúmaný areál, lebo Erdödyovcov boli vlastníkmi Dechtíc až do roku 1855 (podľa cit. lit.: – Slovenské hrady, www.referaty.sk , www.obecdobravoda.eu/hrad) a mlyn patril k 4-om zemepanským mlynom.

Obsahuje písmená: CIE
Rozmer: 29 x 15 x 6
Zberateľ:
Milan Blahovský
datovanie: 18. - 19. storočie
Orámovanie: Bez kartuše
Región: Hlohovec, Pezinok, Šaľa, Trnava, Prievidza
Reliéf znakov: Vystúpený – pozitív

Obsahuje písmená: CIE
Rozmer: 30 x 15 x 6
Zberateľ: SNM-AM
datovanie: 17. - 18. storočie
Orámovanie: Bez kartuše
Región: Galanta, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany
Reliéf znakov: Vystúpený – pozitív                   Poznámka: Pravdepodobne rodina Erdödy, 18. stor.

VÝSKUM PRE PAMIATKOVÝ OBJEKT včelín

Stena je horizontálne členená a spojená latami, kde pod strechou vytvára pás s nápisom: Z pilnosti sa šťastie rodí , lenivosť biedu plodí. Na doskách sú umiestené v 2-och radoch pravouhlé rámy na vrchu so strieškou. Po bokoch striešky sú ozdobné guličky na spôsob čučky, celé ukončenie pripomína štylizovaný tympanom s vázami. Nálezové situácie potvrdili vznik stavby v jednej etape, ktorú datuje doska v okne štítu –rok  1940. V každom ráme je alebo bol vyrezávaný ornament: v hornom rade: kľúč, včela, kalich, slovenský znak, stavba (kaštieľ?), delo, lýra, ihličnatý strom (jedľa?) V dolnom rade: časť ozubených kolies (dnes znak OZ), 8-cípa hviezdička s 3-mi rotujúcimi esíčkami zväzok klasov,  znak podobný býv. znaku ŽSR s písmenami SAK, chýbajúci ornament srdce (Ježišovo?), kruh s § (zvyšky uložené u majiteľa), lipová ratolesť a pluh. Detaily a prvky včelína označené ako hodnotné majú architektonicko – remeselné hodnoty typické najmä pre historické poľnohospodárske stavby 1. polovice 20. storočia, kde sa ešte objavujú reminiscencie na výtvarné tendencie historických slohov. Najmä použitie paspárt - lizén na fasáde a rezbárska práca na kazetovej stene sú toho dôkazom. Podľa autorkiných skúseností z výskumov v Kremnici, ako aj komparáciou napr. s výskumom Ing. arch. J. Žuffovej, CSc. na kostole tzv. Katrínky pri Dechticiach, ale aj v knihe Ľudová architektúra vidieckych sídiel na Slovensku (cit. lit.) podobný typ úpravy fasád sa uplatňuje na našom území, ale napr. aj dnes v susednom Rakúsku – Wolfstal, Hainburg a pod. ako koncom 19. storočia až po 2. svetovej vojne. Výskum určil vznik a vývoj stavby, ktorá má len 1. stavebnú etapu. Včelín vznikol v roku 1940 ako to určuje doska so slovenským znakom a dátumom, ktorá uzatvárala primárne otvor v štíte južnej fasády. Aj osadenie drevenej steny k úľom je primárne osadené k obvodovým murivám. Účelová stavba pre včelárstvo majiteľa mlyna a nahradila predpokladaný starší včelín, ktorí bol podľa údajov rodiny – teda po roku 1904 v podobnej situácii, ale asi 10 m smerom na severozápad. Autorom včelína bol Ján Mudroch st., ktorý okrem svoje mlynárskej, stavebnej a inej remeselnej zručnosti bol aj výtvarne nadaný, čo dokumentujú aj jeho kresby, ktoré dnes môžeme zaradiť do kategórie insitné umenie. Pamiatkové hodnoty včelína sú dané jej ojedinelým historicko – urbanistickým, historicko – architektonickým a umelecko – remeselným riešením v hmotovo – priestorovom a konštrukčno – materiálovom zložení, ktoré vzniklo v roku 1940 ako objekt doplnkovej poľnohospodárskej činnosti (mlynára – roľníka) - včelárenia.

Ako architektonicko–stavebné a technické dielo má areál svoje opodstatnenie ako súčasť kultúrneho dedičstva a jeho výberovej kategórie pamiatkového fondu – nehnuteľnej kultúrnej pamiatky technickej pamiatky. Situovanie areálu v teréne nad obcou vytvára už z prístupovej cesty jedinečný pohľad na obec i areál, pritom blízkosť románskeho kostola zvyšuje viazanosť na sídlo a celkový ráz krajiny. Pamiatkový úrad Slovenskej repubkliky vyhlásil dňa 2.novembra 2011 Mudrochov vodný mlyn s areálom za národnú kultúrnu pamiatku. Prezentovanie areálu ako historického, architektonického a technického diela spolu s prezentovaním činnosti mlyna formou expozície vytvára pozitívne perspektívne vyhliadky pre zachovanie areálu aj v budúcnosti. Premena mlynského areálu na určitý turisticky atraktívny bod v sídle či Trnavskom regióne je vo vzťahu aj pri využívaní v rekreácii a cestovnom ruchu. Blízkosť dvoch významných stredovekých kostolov , hradov Dobrá Voda či Smolenice, lokality Katarínky a turisticky zaujímavých Malých Karpát dáva predpoklad uplatnenia kultúrno – spoločenského významu mlyna  a historicky zaujímavého diela.