A L E X A N D E R M U D R O C H
22. februára 1895 Kátlovce
6. októbra 1960 Modra
a
V I L M A M U D RO C H O V Á, rod. Š K O D Á Č K O V Á
9. mája 1899 Modra
8. decembra 1967 Modra
V rodine a spoločnosti mu hovorili Šandor. Bol to pekný chlap, ako napokon všetci Mudrochovci. Mal prívetivú tvár, vždy usmiaty, rozvážne rozprával, ale bol aj neobyčajne vtipný. S manželkou sa večne žartovne doberali. V Kátlovciach, kde sa narodil, začal chodiť aj do ľudovej školy. Keďže tam bola len katolícka škola, kvô1i náboženstvu a konfirmácii dali ho rodičia do Trnavy, kde vychodil meštianku. Veľmi pekne kresli1 a bol bystrý žiak, ľahko sa učil. V Trnave býval u známych. Keď prišiel zo školy s počasie to dovoľovalo, ľahol si vo "forhause" na lavicu a jeho spolubývajúci spolužiak sa tam nahlas učil, donekonečna bifľoval. Šandor napoly driemal, napoly, počúval a na druhý deň dostal v škole jednotku a ten druhý štvorku. Po skončení meštianky učil sa za strojného zámočníka u Machu v Segedíne a potom pracoval ako robotník v Maďarskej strojovej továrni Budapešti. Keď vypukla prvá svetová vojna, bol na fronte od roku 1916 do roku 1918 v Taliansku a Bukovine. Po vojne začas pracoval u otca vo mlyne v Dechticiach, potom sa priženil do mlyna Škodáčkovcov v Modre, keď sa oženil s ich dcérou Vilmou. Raz prišiel k nim na pastorálnu návštevu farár Július Dérer. Nenašiel ich v dome, vošiel do záhrady. Zbierali gaštany. Farár sa s nimi zvítal a hneď ich volal, aby si posadali okolo záhradného stola. Nato vytiahol z aktovky kancionál a hneď spustil: "Ježiši, drahý poklade," ale Šandor ho prerušil: "Pán farár, azda nebudeme to vonku hulákať, ľudia sa budú na nás pozerať, poďme radšej dnu. " Ale farár ostával pri svojom a zrejme si želal, aby sa ľudia pozerali. Nikto sa však k jeho spevu nepridal a tak "hulákal" sám. Potom vyčítal Šandorovi, že ho nevídava v kostole. Šandor pokrčil plecami, usmial sa a povedal: „Ani ja vás, pán farár.“ Odvtedy farár už viac neprišiel zaháňať túto zatúlanú ovečku do svojho košiara. Šandor bol živnostníkom do roku 1947. Mlyn mal rozľahlý dvor so staviskami hospodárskymi aj priemyselnými. Budova stojí na samom hornom konci Modry, kde z hlavnej cesty odbočuje prvá cesta do Harmónie. K mlynu patrila veľká záhrada s jedlými gaštanmi a vedľa nej za potokom vinohrad. Po znárodnení mlyn skonfiškovali a Šandor potom až do dôchodku do roku 1954 pracoval ako mlynár u Okresného komunálneho podniku, ale nie na svojom bývalom mlyne, lež v mlyne na Kráľovej, pri druhej ceste ho Harmónie. Jeho mlyn dostali Reštaurácie a jedálne, n. p., a zriadili si tam doškoľovacie stredisko.
V I L M A M U D RO C H O V Á, rod. Š K O D Á Č K O V Á
Bola dcérou Márie Štetkovej a Ferdinanda Škodáčka. Sobáš s Alexandrom mali 7. apríla 1921.Vilma bolo veselé, živé a vzácne dievča, dokonale pripravené pre domáci a rodinný život. Bola vynikajúca kuchárka, nielenže vyskúšala všetky staré kuchárske recepty, ale vedela aj sama skombinovať novú úpravu jedál a ustavične sledovala nové recepty v ženských časopisoch. Raz sa kdesi dočítala, že vysmážaný orgován je veľmi chutný. Nato sa Šandor zasmial, že aj stará pantofľa, keď sa vysmaží, mohla by byť tiež chutná. Vedela zručne háčkovať a pliesť, a aj najkomplikovanejšie vzorky rýchlo sa naučila robiť naspamäť. Neraz spomínala, ako veľmi túžila mať dievčatko, aby ho mohla vymašličkovať a vyčipkovať svojimi ručnými prácami. Ale ako to už býva - podľa "zákona schválnosti" - bola obdarená dvoma chlapcami. Šandor a Vilma boli veľmi spoločenskí ľudia, obľúbení u svojich početných priateľov, s ktorými sa navzájom navštevovali.
Mali dvoch synov: Vladimíra a Ľudovíta.
V L A D I M Í R M U D R O C H
Narodil sa 28. apríla 1922 v Modre, kde aj vychodil meštianku. Zaujímali ho poštové známky a nadobudol si cennú a vzácnu zbierku. Začas mlynárčil u otca, potom si v ich domácom objekte založil spolu s Ružičkom stolársku dielnu na výrobu mlynských strojov. Neskôr bol sám vlastníkom dielne, keď sa aj Ružička osamostatnil. Po znárodnení roku 1952 prevzala jeho dielňu Drevovýroba, n. p., Vladimír však ostal vedúcim až do dôchodku do roku 1985 v podniku OPMP v Modre. Oženil sa s B O Ž E N O U Ď U R Č O V O U roku 1948, narodenou v Modre 16. augusta 1926. Deväť rokov bola skladníčkou v JRD, potom až do dôchodku bola vedúcou predajne Slovenská kniha. Postavili si pekný, účelný, pohodlný a útulne zariadený rodinný dom vo vilovej štvrti. Udržiavajú milé rodinné kontakty so svojimi dcérami, zaťmi a vnúčatami. Stretajú sa takmer každý deň, vždy sa niekto zastaví, či už deti alebo dospelí, alebo sami zabehnú k jednej i druhej dcére. Vnúčatá, najmä modranské, rady trávia víkendy u starých rodičov, prídu už v piatok po vyučovaní a ráta sa im, že môžu u nich aj spať. Na rodinné oslavy sa veľmi tešia, vtedy sa všetci spolu poschádzajú. Neopakovateľné čaro majú ich Vianoce - Na štedrý večer navštívia Vladimír a Božena obe mladé domácnosti a na Prvý sviatok vianočný sa všetci stretnú u babky a dedka. Vladimír a Božena vždy radi cestovali, kým boli dcéry doma, chodili autom aj do zahraničia, teraz brázdia cesty len po republike, niekedy s priateľmi. Občas idú do kúpeľov alebo na iné rekreácie. Okrem záhrady pri dome ostal im ešte vinohrad pri ich bývalom mlyne, kde tiež radi pracujú.
Majú dve dcéry: Vieru a Boženu.
V I E R A sa narodila 26. novembra 1949 v Modre, je úradníčkou v Okresnom podniku miestneho priemyslu v Modre, býva v Pezinku s manželom P A V L O M S A T I N O M, narodeným 6, júla 1947 v Pezinku. Zamestnaný je v Bratislave na KNV ako vedúci odboru výstavby. Majú dve nateraz ešte školopovinné deti Petra a Evu. Peter sa narodil 11. júla 1973, chodí na Strednú stavebnú do Trnavy, Eva sa narodila 27. júna 1976.
B O Ž E N A, dome zvaná Bojka, narodila sa 21. apríla 1952 v Modre a je učiteľkou na Základnej škole v Modre. Vydala sa za A R T Ú R A S O L D A N A, narodeného 9. februára 1953 v Modre, pracuje ako colník v Bratislave ne colnici do Bergu. Majú dve nateraz školopovinné deti Artíka /Artúr/, narodeného 26. novembra 1976 v Modre, a Lenku, narodenú tiež v Modre 3. februára 1980. Lenka hrá na klavíri. Bývajú v Modre vo vlastnej nádhernej vile naďaleko rodičov.
Ľ U D O V Í T M U D R O C H
Narodil sa 12. februára 1924 v Modre. Po skončení meštianskej školy zapracoval sa v kníhkupectve u Mesíka v Modre. Oženil sa s Ľ U D M I L O U Ď U R Č O V O U, narodenou 30. septembra 1929 v Modre, sestrou bratovej manželky. Narodili sa im tri deti: Ľudovít, Zdenka a Tibor. Ľudovít otec zomrel v mladom veku na jar 1970. Ľudmila sa znovu vydala a žije s dvoma mladšími deťmi v Liberci.
Ľ U D O V Í T ml. sa narodil 5. januára 1948 v Modre. Oženil sa s M A G D O U E R T L O V O U, narodenou 20. mája 1951 v Šenkviciach. Bývajú pri Podunajských Biskupiciach v hájovni Jegeneš. Ľudovít je vedúcim polesia a majú aj vlastné pekné hospodárstvo, chovajú ovce, ošípané a všetku hydinu a majú záhradu. Magda je zdravotná sestra v Podunajských Biskupiciach. Často chodia do Modry navštíviť krstných rodičov Vladimíra a Boženu Mudrochovcov a chodia spolu s nimi aj do Liberca ku svojim, alebo chodia spolu aj na výlety každý vo svojom aute so svojou rodinou. Ľudovít ml. má dve deti: Soňu, narodenú 30. októbra 1972, chodí na Strednú ekonomickú školu v Bratislave, a syna Kamila, narodeného 17. júla 1974 a tiež mu učarili lesy, kráča v otcových šľapajach: chodí na Lesnícke učilište v Harmónii.
Z D E N K A sa narodila 23. júla 1957 v Modre. Vydala sa v Liberci za L A D I S L A V A B A R T U, narodeného 24. apríla 1943. Pracujú v továrni na koberce v Liberci, Láďa v sklade, Zdenka v laboratóriu. Majú jednu dcéru Jarmilu, narodenú 15. augusta 1974. Chodí ne strednú školu. Bývajú v peknom trojizbovom byte.
T I B 0 R sa narodil 15. júla 1958 v Modre. Oženil sa s J A N O U J A D R N O U, narodenou 14. februára 1961. Svadbu mali 30, apríla 1983. Postavili si veľký, priestranný dom v Liberci, a keď príde celá rodina zo Slovenska, nielen brat s rodinou, ale aj strýko s rodinou zároveň, pre všetkých je miesto na spanie. Tibor pracuje v Tesle ako slaboprúdar a Jana je sekretárkou v Správe silnic. Deti zatiaľ nemajú.
